« späť

Systematická práca medzi prvým mužstvom a starším dorastom Muži
15.12.2015 - filip

foto: Barbora Talačová

Peter Valášek patrí medzi najvýraznejšie hráčske osobnosti v histórii považskobystrickej hádzanej a teraz jej pomáha ako tréner v áčku a staršom doraste. Porozprávali sme sa s ním o výchove mladých hráčov MŠK, problémoch v slovenskej hádzanej a nevynechali sme ani aktuálne témy o prvom mužstve.

Po skončení hráčskej kariéry ste presadali na tú trénerskú, pričom pracujete v MŠK Považská Bystrica nielen s prvým mužstvom, ale aj mládežou. Ako ste sa k tomu dostali?

„Keď som skončil ako hráč, chceli ma za asistenta vtedajší hlavní tréneri, ktorí aktuálne pôsobili pri prvom mužstve, a tak som prirodzene prešiel z role hráča do realizačného tímu. A k mládeži som sa dostal tak, že sme v MŠK chceli, aby bol plynulejší prechod hráčov medzi starším dorastom a mužmi. Snažíme sa preniesť filozofiu hry prvého mužstva aj do staršieho dorastu, aby boli hráči na prechod pripravení, pričom v tejto pozícii pracujem tretiu sezónu.“

Ktorým veciam na tréningoch sa v staršom doraste najviac venujete a na čo sa zameriavate pri výchove?

„Hlavne na individuálne činnosti jednotlivcov, pretože vieme, že sa nedá celý starší dorast preniesť do mužov, prechádzajú iba jednotlivci. Starší dorast môže fungovať dobre ako kolektív, no my potrebujeme zobrať nejaké to koliesko, to preniesť k mužov a docieliť, aby fungovalo v prvom mužstve. Potrebujeme vychovať hádzanársku osobnosť, pretože iba taká sa môže dobre etablovať v áčku. Ak sa nám podarí každý rok preniesť aspoň jedného či dvoch takýchto hráčov, bolo by to super.“

Ste v tréningovom procese aj bližšie prepojený na prvé mužstvo napríklad spoločnými tréningami?

„V minulej sezóne tomu tak bolo, lenže v tejto máme počet dorastencov akurát na tréningy. No prepojili sme takto starší a mladší dorast. Trénujeme štyrikrát do týždňa, plus dvakrát do týždňa majú v doobedňajších hodinách športovú prípravu tí, čo navštevujú obchodnú akadémiu.“

Aký herný štýl praktikujete, je to podobné ako u prvého mužstva?

„Prispôsobujeme ho tiež typom hráčov, akých máme k dispozícii, no snažíme sa čo najviac kopírovať hru prvého mužstva. Napríklad v tom, že je rovnaká filozofia obrany 0-6 pre trénera áčka aj staršieho dorastu. Aby tí, čo v hocijakom momente prejdú z dorastu k mužom, si nemuseli zvykať na úplne nové veci.“

Prejdime na ligovú súťaž, ako si momentálne v nej vediete, vládne s výsledkami spokojnosť?

„Jesenná časť tejto sezóny nám vychádza. V jedenásťčlennej konkurencii sme sedemkrát vyhrali a trikrát prehrali, čo odzrkadľuje realitu, pričom s tým vládne maximálna spokojnosť, keďže sme vyhrali aj na ťažkých pôdach Hlohovca a Nových Zámkov. Prehrali sme len s Prešovom, ŠKP Bratislava a Topoľčanmi. Výsledky sú cenné, keďže máme len 12-členný káder, z toho sú traja vysokoškoláci  a jeden hráč je dlhodobo zranený, s čím je problém.“

Okrem ligovej súťaže vaše mužstvo hrá aj rôzne turnaje, teraz cez víkend napríklad turnaj CTM v Považskej Bystrici, pomáha to rozvoju hráčov?

„Určite to pomáha, pretože každý zápas, ktorý mladí hráči odohrajú, im niečo dá. Síce ani teraz u nás neboli všetky mužstvá v najsilnejšom zložení, keďže je študijné obdobie, no ja hovorím, že každý zápas je plus.“

Chodievate aj na turnaje do zahraničia. Čo to podľa vás vašim zverencom dá a privítali by ste častejšiu konfrontáciu so zahraničnými súpermi?

„Práve kvôli rozvoju hráčov sa snažíme čo najviac konfrontovať so zahraničím, ako napríklad na turnaji Prague cup, kde sú mužstvá z viacerých krajín. Hlavne z Česka máme viacero pozvánok, ktoré využívame na potrebnú medzinárodnú konfrontáciu. Ak sa budeme tváriť, že na Slovensku sme dobrí, no prídeme za hranice a už nie sme, nebolo by to v poriadku. Preto sa musíme konfrontovať, aby sme videli aj nedostatky. No v tomto dorasteneckom veku sa to nie vždy optimálne dá, keďže hráči sú hlavne školou časovo limitovaní.“

Vaši zverenci sa tešia viac na ligové súboje alebo turnaje?

„Ligové zápasy sú určitý druh povinnosti, v ktorej je potrebné uhrať výsledok, preto je aj psychický tlak trochu väčší. Turnaje slúžia na utuženie partie, aby sme sa dali dokopy. Ale to by samotní hráči najlepšie povedali, že čo je u nich v popredí.“

V konfrontácii so zahraničnými súpermi je možnosť aj vidieť rozdiely medzi slovenskou hádzanou a tou zahraničnou. Aký je aktuálny pomer síl?

„Za najväčší slovenský nedostatok považujem základňu. Deti nám odčerpávajú aj menšie športy, pričom problém je aj v tom, že sa stále rodí menej a menej detí. A menej je aj tých detí, čo skutočne chcú športovať. Momentálne zachovať základňu je naozaj umenie. My preto robíme viaceré akcie, ako bol napríklad Mikulášsky turnaj vo vybíjanej pre žiakov základných škôl 3. a 4. tried a Mikulášske športové súťaže pre predškolákov materských škôl. Oslovujeme školy a škôlky, aby sme získali vôbec nejakú základňu. Kým v minulosti sme museli aj niekoho vyradiť, dnes sme radi za každého.“

Aké máte očakávania so starším dorastom od zvyšku sezóny?

„V tejto sezóne hrajú za starší dorast ročníky 1996, 1997 a 1998. My máme tri 96-tky, pričom všetci študujú na vysokých školách v Bratislave a Brne. Z toho dôvodu sú schopní absolvovať minimum tréningov, často maximálne iba v piatok. Ročník 1997 bol pre nás nešťastný, nevieme ako sa to stalo, ale máme z neho len dvoch hráčov. Ročník 1998 tvorí jadro mužstva, hoci hrajú v kategórii staršieho dorastu len prvým rokom. Súčasné štvrté miesto je tak asi reálne, čo sme mohli uhrať, no v každom prípade chceme sa pokúsiť o tretie miesto, ktoré je určite naším cieľom.“

Vidíte v niektorom vašom súčasnom zverencovi veľký potenciál na prvé mužstvo?

„Potenciál je vždy, lenže všetko záleží od chlapcov. Kto ukáže na ihrisku, že na to má, dostane sa vyššie. Tréner áčka Václav Straka sleduje naše zápasy, pričom by išiel sám proti sebe, ak by nevytiahol hráča, ktorý ukáže potrebnú výkonnosť.“

Na záver sa ešte trochu pozrime aj na mužov, kde ste v realizačnom tíme. Čo vám ukázal sobotný zápas proti Novým Zámkom?

„Ja som čakal ťažký zápas. Po minulých výsledkoch sme vedeli, že musíme vyhrať, pričom práve veľká zodpovednosť akoby na hráčov v prvom polčase doľahla. Ale potom sa z toho dostali a ukázali, kto je pánom na ihrisku z výkonnostnej, kondičnej a hernej stránky. Mám z toho veľkú radosť, pretože práve toto môže chalanov povzbudiť. Pred zápasom sme si povedali, že Nové Zámky sú povinnosť, pohárové víťazstvo o päť gólov nad Hlohovcom môže byť splnený sen a poraziť Prešov v poslednom zápase roka v pondelok 21. 12. je túžba. Dnes sme sa k tomu odrazili a ja verím, že vďaka posledným dvom zápasom budeme mať vianočné sviatky naozaj pekné.“

Ako teda vidíte po prehre 25:29 domácu odvetu semifinále Slovenského pohára proti Hlohovcu, ktorý sa odohrá v stredu od 18.00?

„Šance sú 50 na 50. My sme tam držali remízový stav osem minút pred koncom, ale nakoniec sme prehrali o štyri góly, preto sa to teraz môže preklopiť na našu stranu. V dnešnej rýchlej hádzanej štvorgólový náskok prakticky nič neznamená. Strašne by som chcel, aby nás ľudia prišli povzbudiť a verili nám od začiatku zápasu. Preto aj touto cestou ich chcem pozvať a zároveň vyzvať, aby nám povzbudzovaním pomohli. Je to najjednoduchšia cesta do pohárovej Európy, pričom aj mesto je naklonené tomu, aby sme v nej v budúcej sezóne hrali.“

Filip Chudý

Stránku vytvorila f. GFXpulse | webdesign a redakčný systém

Facebook

Get the Facebook Likebox Slider Pro for WordPress